Hádam každý z nás si pri vyslovení slova Paríž predstaví nielen Eiffelovu vežu, ale aj mesto, ktoré určuje svetové módne trendy. Krajina galského kohúta patrí medzi štvoricu štátov, v ktorých sa konajú najväčšie a najprestížnejšie módne prehliadky na svete. Ďalšími módnymi veľmocami sú Taliansko, Spojené štáty a Anglicko. V každej zo spomínaných krajín však majú ľudia iný vzťah k farbám, vzorom a materiálom oblečenia, ktoré nosia.
S prichádzajúcou jarou prišiel čas, kedy odhadzujeme ťažké kabáty za ľahšie kostýmy, či svetríky. No a v súvislosti s tým sa vynára mnoho otázok: „ Čo na seba ? Sú moje šaty z minulého roka ešte v móde, alebo si musím kúpiť opäť nové ? “ Milé dámy a páni, netrápte sa zbytočnými otázkami a oblečte si len to, čo vám naozaj pristane, aj keď to práve v tejto sezóne nie je najnovší módny výstrelok.
Šaty robia človeka...
Šaty síce robia človeka, ale ešte začiatkom 20.storočia to ženy s oblečením nepreháňali tak ako predstaviteľky nežného pohlavia v súčasnosti. Žena nemusela meniť obsah svojho šatníka každý rok, ak chcela udržať krok s módou. Do storočia vedecko-technickej revolúcie vstúpila dámska móda štíhlou líniou, zdôrazňujúcou tvary ženského tela. Odev bol už oveľa jednoduchší ako v 19.storočí, a konečne, na potešenie väčšiny žien vymizol z dámskeho šatníka nepohodlný korzet.
Odvážne skracovanie
Naozajstnú revolúciu v móde zaznamenali 20.roky, keď na scénu prišla žena – garcon, čo vo francúzštine znamená chlapec. Ženy začali robiť veci, ktoré by si predtým nemohli dovoliť ani len vo sne. Uplatňovali sa v mužských povolaniach, športovali, tancovali foxtrot a charleston, a dokonca držali redukčné diety. Okrem toho odvážne skracovali nielen svoje sukne, ale aj vlasy, nosili výstrihy a odhalené ramená. Ideálom sa stala vysoká a štíhla žena bez bokov a poprsia, ktorá elegantne fajčila dlhú cigaru.
Vznik Haute Couture
Chlapčenská móda sa však dlho neudržala, a už koncom 20.rokov ju vystriedala takzvaná vysoká móda – haute couture, ktorá sa opäť vyznačovala ženskosťou. Sukne sa predlžovali, ženy si robili kučery a netrápili sa večnými dietami. Okrem toho do šatníka žien prenikli dlhé nohavice, ktoré zostali v móde až dodnes. Koncom 30.rokov vystriedal oblú siluetu štýl dvoch trojuholníkov, stretávajúcich sa v páse. Vypchávky rozširovali ramená, pás sa zužoval a sukňa rozširovala. Počas druhej svetovej vojny móda zhrubla, a oblečenie pripomínalo skôr uniformu. 
Po vojne zasadol na trón kráľ módy, návrhár Christian Dior, ktorý z Paríža udával tón novým smerom. Vytvoril New Look, nový vzhľad, pričom sa hlásil k romantizmu. Novodobým korzetom opäť podčiarkol ženskosť. Tá sa vytratila už v 60.rokoch, kedy sa ženy snažili získať dievčenský, nedospelý vzhľad. Do módy prišli ručne maľované a batikované tričká, a šaty s etnickými motívmi.
Éra módnych návrhárov
Druhá polovica 20.storočia je poznačená érou módnych návrhárov s ich individuálnymi štýlmi. Po smrti kráľa módy Christiana Diora v roku 1957 prevzal jeho firmu 21 ročný Ives Saint Laurent. Vďaka nemu sa v móde udomácnili smokingy, oblečenie typu safari a obľúbené nohavicové kostýmy. Madonin obľúbenec Jean-Paul Gaultier je zasa známy svojou extravagantnosťou, spojenou s francúzskom striedmosťou. Jeho kreácie bývajú často inšpirované námorníckymi vzormi v kombinácii modrej a bielej farby. K ďalším zvučným menám patria Christian Lacroix a rešpektovaný Francúz maďarského pôvodu Emanuel Ungaro. Medzi legendy sa samozrejme zaradila aj Coco Chanelová, žena ktorá otvorila prvý módny salón v Paríži už v roku 1910, o 15 rokov neskôr založila obchodnú spoločnosť s parfémami a v roku 1954, keď mala 71 rokov, prišla na trh s tvídovým kostýmom so sukňou tesne pod kolenami, ktorý je v móde až dodnes. 
Návrhárka, ktorá sa držala na vrchole Olympu viac ako pol storočia sa okrem oblečenia a kozmetiky venovala aj zdravému spôsobu života, o čom svedčí aj jej výrok: „ V dvadsiatke má žena takú tvár, akú dostala od prírody, a v päťdesiatke takú, akú si zaslúži. “
Nekupujú bezhlavo všetko, čo je v móde
Na rozdiel od módnych návrhárov, ktorí priam sršia originalitou a extravagantnosťou, bežní Francúzi sú napríklad pri výbere farieb svojho oblečenia dosť konzervatívni. Snažia sa skôr o zladenie podobných farieb, než o kombináciu kontrastov, ako je žltá s modrou či zelenou. Veľká dávka konzervativizmu je viditeľná aj u mladých Francúziek, ktorých štýl obliekania je veľmi podobný štýlu strednej, či dokonca staršej generácie. V obľube sú splývavé sukne bez rušivých prvkov, najčastejšie jednofarebné a bez vzorov. Populárne sú aj jemné svetríky z vlny a šatky, ktoré majú vo svojom šatníku hádam všetki Francúzski. Na čo si však naozaj potrpia, sú kvalitné moderné materiály, ktoré sa ľahko udržiavajú a nekrčia. Okrem toho nekupujú bezhlavo všetko, čo je práve v móde, ale pri kúpe rozhoduje najmä to, ktoré oblečenie im najviac pristane k ich postave.
Čo som sa osobne vo Francúzsku naučila je to, že v jednoduchosti je krása, a tak netreba zbytočne vymýšľať nezmyselné kombinácie zo všetkého, čo máme v šatníku, ale staviť radšej na jednoduchosť.
